Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 21
TÝŽDEŇ: 271
CELKOM: 29593

Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

HISTÓRIA A SÚČANOSŤ

 

Z histórie Kočína
Kočín leží pri juhovýchodnom okraji Malých Karpát. Intravilán obce a značná časť chotára sa rozprestiera na pravostrannom brehu Kočínskeho potoka, severozápadná zasahuje do pohoria Malých Karpát, juhovýchodnú časť tvorí zvlnená Trnavská pahorkatina.
Koncom 14. storočia bol Kočín súčasťou panstva Dobrá Voda, jeho majiteľom bol Stibor zo Stiboríc a Beckova. Pred r. 1474 patrila časť Kočína a Šterús zemianskym rodinám Biby, Liptani, v 16.-17. storočí vlastnili majetky Aponi, Biby, Babáthy, Horecký, Očkaj, Užovič a i. Medzi najstaršie nálezy v chotári obce patrí paleontologický nález fragmentu mamutieho kla z obdobia mladého pleistocénu. V polohe Dielce sa našli nálezy patriace do lengyelskej kultúry – hlinený model sýpky na štyroch nôžkach, z jelšovickej kultúry džbánkovité hrnčeky zdobené technikou brázdeného vpichu, kamenné sekery, štiepená industria zhotovená z rádiolaritu a kostené šidlá.
Prvá zmienka o obci Kočín /Kotlyn, Koklyn/ pochádza z r. 1436. Pomenovanie potoka Kočínsky potok /fluvium Kochyn/ sa uvádza v listine z r. 1262, ktorou Belo IV. daroval komesovi Zochudovi a jeho bratom zeme Záhorec, ktoré dovtedy patrili nitrianskemu hradu. R. 1773 sa kočín spomína ako Kocsin, r. 1779 Kôcsiny a r. 1786 ako Koschin.
 
  Z histórie Lančára
Najstaršie osídlenie obce pochádza z mladšej a neskorej doby kamennej, neolitu a eneolitu. Poloha Chríb patrí do katergórie chránených nálezísk a je ukážkou kavyľovej stepi. Okolo kostola sv. Michala archanjela sú zreteľné stopy pravekého valu, na ktorom bolo v 17. storočí postavené kamenné opevnenie. Z neznámej polohy v obci pochádza rímska lampa. Od 10. storočia bola v chotári Lančára intenzívne osídlená poloha Kút. Predpokladá sa, že v polohe Kút sa nachádzal pôvodný intravilán dnešnej obce Lančár.
Prvá písovná zmienka o obci pochádza z r. 1262, kedy uhorský kráľ Belo IV. daroval zeme Záhorec komesovi Zochudovi a jeho bratom, pod názvom Kuerencher. Názov obce je od pôvodného slovanského názvu Grančar – hrnčiar. Pôvodný slovenský názov bol niekedy pred 15. storočím premenovaný srbskochorvátskymi presídlencami. Slovo lončar znamená v srbochorvátčine hrnčiar. V darovacej listine uhorského kráľa Bela IV. v r. 1332-1337 sa v Lančári uvádza fara. Ako filiálky do farského obvodu Lančára neskoršie patrili obce Kočín a Šterusy. R. 1394 cisár Žigmund Luxemburský daroval panstvo Dobrá Voda Stiborovi zo Stiboríc a Beckova. Neskoršie, až do r. 1567, vlastnila dobrovodské panstvo rodina Országovcov.
 

Kočín - Lančár v súčasnosti

Na základe rozhodnutia občanov obcí Kočín a Lančár v referende z 2.2.1991 Vláda SR zlúčila obce Kočín a Lančár do jednej obce a určila novej obci s účinnosťou od 1.7.1991 názov Kočín-Lančár.

Spravovať dve časti obce, vzdialené od seba 700 metrov, nie je maličkosť. Vyžaduje to obrovské úsilie, vytrvalosť, organizačné schopnosti a veľa lásky k obyvateľom. Obe obce majú rovnaké práva i povinnosti k veciam verejným. „ Kočín i Lančár majú spoločný obecný úrad, jedného starostu a obecné zastupiteľstvo, ktoré sa skladá z troch poslancov z Kočína a z troch poslancov z Lančára. Máme dve katastrálne územia.

V priebehu rokov sme dokázali pre obec niečo aj vybudovať. Rozšírenie miestnej komunikácie v Kočíne i Lančáry, oprava obecných studní v oboch obciach, kompletná rekonštrukcia vodovodného potrubia obecného vodovodu v Kočíne i Lančáry, pokrytie kanála v dĺžke 300 m v Kočíne, vyasfaltovanie ihrísk pre deti v oboch obciach, ktoré slúžia v lete na kolektívne hry a v zime na korčuľovanie, oprava Kostola sv. Michala v Lančári, výstavba novej elektronickej telefónnej ústredne v r. 1997, keď boli obe obce napojené na moderný telefónny systém i začatie plynofikácie na základe komplexnej dokumentácie a stavebného povolenia. R. 1995 sa v Kočína začali realizovať prvé kroky na postavenie kostola, r. 1996 bol vyhotovený geometrický plán a výškopisné zameranie a začalo sa s výkopmi základov kostola. Stavebné práce pokračovali v rokoch 1997-1999. V auguste 2000 bol kostol slávnostne zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.